Citát, citácia a techniky citovania
Úvod do témy
V akademickom texte je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi citátom a citáciou. Hoci oba pojmy spolu úzko súvisia, neoznačujú to isté. Správne používanie citátov a citácií patrí k základným predpokladom odbornej presnosti, akademickej poctivosti a prehľadnej práce so zdrojmi. Zároveň ide o oblasť, v ktorej sa rozhoduje o tom, či autor dokáže cudzie myšlienky využívať korektne, funkčne a v súlade s pravidlami odborného písania.
Rozlíšenie medzi citátom a citáciou
Definícia
Citát je doslovne uvedená časť iného textu.
Definícia
Citácia je formálny prostriedok, ktorým autor informuje o použití cudzieho textu, cudzej myšlienky alebo cudzieho zdroja.
Z tohto rozlíšenia vyplýva, že citát predstavuje samotný prevzatý text, zatiaľ čo citácia je spôsob jeho formálneho označenia. Citácia teda neplní iba technickú funkciu, ale je aj nástrojom, ktorým autor priznáva pôvod použitých myšlienok a začleňuje svoj text do širšieho odborného kontextu.
Funkcie citovania
Citovanie v akademickom texte plní viacero štandardných funkcií. Nepoužíva sa iba pri doslovnom preberaní formulácií, ale aj v situáciách, keď je potrebné presne ukázať, z akého zdroja autor vychádza a aký význam má prevzatý výrok v jeho vlastnej argumentácii.
Zásada
Citovanie sa používa najmä vtedy, keď:
- autor nevie určitú myšlienku povedať lepšie alebo presnejšie,
- nechce zdeformovať pôvodnú definíciu alebo formuláciu,
- chce podporiť vlastné tvrdenie autoritou,
- kriticky reaguje na konkrétne tvrdenie iného autora.
Citovanie tak nie je iba formálnou povinnosťou, ale aj významovou súčasťou odborného textu. Pomáha ukázať, kde sa text opiera o prevzaté poznatky, kde nadväzuje na odbornú tradíciu a kde vstupuje do polemiky s iným autorom.
Základné techniky citovania
V akademickom texte sa používajú dve základné techniky citovania: metóda prvého údaja a dátumu a metóda priebežných poznámok pod čiarou.
Metóda prvého údaja a dátumu
Táto technika spočíva v tom, že sa bibliografický odkaz uvádza priamo v texte, spravidla pomocou mena autora, roku vydania a podľa potreby aj čísla strany.
Príklad
„Neporiadna, neupravená žena bola fľaksa, cumploch, nemravnú ženu nazývali cufa, fľandra, klamárka bola šalugárka, mužov častovali nadávkami ako arcišelma, hundšlóger, lotor alebo lotras, ale aj vulgárne hurentrajben“ (Laliková 2010, s. 350).
Príklad
T. Laliková (2010, s. 350) k tomu poznamenáva: „Neporiadna, neupravená žena bola fľaksa, cumploch, nemravnú ženu nazývali cufa, fľandra, klamárka bola šalugárka, mužov častovali nadávkami ako arcišelma, hundšlóger, lotor alebo lotras, ale aj vulgárne hurentrajben.“
Táto technika je prehľadná a umožňuje zachovať plynulosť čítania, pretože čitateľ má základnú identifikáciu zdroja priamo pri citovanom mieste.
Metóda priebežných poznámok pod čiarou
Druhou technikou je uvádzanie bibliografických údajov v priebežných poznámkach pod čiarou. V takom prípade sa citát objaví v hlavnom texte a úplný alebo skrátený údaj sa uvedie v príslušnej poznámke.
Príklad
„Neporiadna, neupravená žena bola fľaksa, cumploch, nemravnú ženu nazývali cufa, fľandra, klamárka bola šalugárka, mužov častovali nadávkami ako arcišelma, hundšlóger, lotor alebo lotras, ale aj vulgárne hurentrajben.“¹
¹ LALIKOVÁ, T. Germanizmy v staršej slovenskej lexike. In: Kultúra slova [online]. Roč. 44, č. 6, s. 350 [cit. 6. júna 2020]. ISSN 1212-5075. Dostupné na: https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2010/6/ks2010-6.pdf
Príklad
„Nemanželské dieťa bolo pankhart alebo pankharťa a dospievajúci chlapec sa nazýval šarvanec. Zaľúbení frajeri a frajerky spolu frajovali.“²
² LALIKOVÁ, T. Germanizmy v staršej slovenskej lexike, s. 350.
Táto technika umožňuje uviesť podrobnejší bibliografický údaj a podľa potreby aj ďalšie vysvetľujúce informácie.
Porovnanie oboch techník
| Technika | Charakteristika | Výhoda | Obmedzenie |
|---|---|---|---|
| Metóda prvého údaja a dátumu | odkaz je uvedený priamo v texte | zachováva väčšiu prehľadnosť a menej narúša plynulosť čítania | pri niektorých zdrojoch môže byť menej praktická |
| Poznámky pod čiarou | bibliografický údaj sa uvádza v poznámke | vhodná aj pri zákonoch, smerniciach a zdrojoch vyžadujúcich detailnejší zápis | je technicky náročnejšia a môže text viac zaťažovať |
Poznámka
Citovanie v texte spravidla pôsobí plynulejšie, kým citovanie v poznámkach pod čiarou je vhodné najmä tam, kde si zdroj vyžaduje presnejšiu alebo rozsiahlejšiu identifikáciu.
Začlenenie citátu do vlastnej vety
Citát nemá v texte pôsobiť ako izolovaný prvok. Má byť významovo aj gramaticky začlenený do vlastného výkladu autora. To znamená, že autor musí citované miesto uviesť tak, aby sa prirodzene viazalo na jeho vetu a podporovalo rozvíjanú myšlienku.
Príklad
„Môžeme ho tiež chápať ako svet otvorený ďalšiemu tvoreniu, kam môžeme umiestňovať vždy nové a nové výtvory“ (Zlatoš 1995, s. 30).
Príklad
Pozrime sa bližšie na tzv. matematický svet. Podľa matematika P. Zlatoša „môžeme ho tiež chápať ako svet otvorený ďalšiemu tvoreniu, kam môžeme umiestňovať vždy nové a nové výtvory“ (1995, s. 30).
Príklad
Pozrime sa bližšie na tzv. matematický svet. Ako tvrdí matematik P. Zlatoš, „[m]ôžeme ho ... chápať ako svet otvorený ďalšiemu tvoreniu, kam môžeme umiestňovať vždy nové a nové výtvory“ (1995, s. 30).
Tieto príklady ukazujú, že citát možno do textu zaradiť rôznym spôsobom. Rozhodujúce je, aby jeho použitie bolo významovo odôvodnené a aby nadväzovalo na vlastný výklad autora.
Editorské zásahy do citátu
Pri práci s citátom možno vykonávať aj obmedzené editorské zásahy. Takéto zásahy však musia byť jasne označené a nesmú meniť význam pôvodného textu.
Doplnenie alebo úprava pomocou hranatých zátvoriek
Ak autor potrebuje do citátu doplniť vysvetľujúce slovo alebo mierne upraviť formuláciu tak, aby bola gramaticky vhodne začlenená do vlastnej vety, používa hrané zátvorky.
Príklad
Podľa Nováka (2020, s. 24) „zmeny klímy môžu viesť k úplnému vymiznutiu niektorých druhov hmyzu, čo by malo katastrofálne [ekologické] dôsledky“ (kurzíva pridaná).
Označenie chyby alebo zvláštnosti v pôvodnom texte
Ak sa v citovanom texte nachádza chyba alebo zvláštnosť, ktorú chce autor zachovať a zároveň na ňu upozorniť, používa sa označenie sic.
Príklad
N. Kráľ (2022, s. 54) upozorňuje, že „v procese dýchania je expirácia (sic) kľúčovým momentom...“
Dôležité
Editorské zásahy do citátu musia byť vždy zreteľne vyznačené. Ich cieľom je objasnenie alebo korektné začlenenie citátu, nie zmena jeho významu.
Osobitné situácie pri citovaní
Pri práci so zdrojmi sa vyskytujú aj situácie, ktoré si vyžadujú osobitný spôsob zápisu.
Viac diel toho istého autora v tom istom roku
Ak má jeden autor v tom istom roku viac diel, jednotlivé práce sa rozlišujú písmenami pri roku.
Príklad
V minulom roku publikovala N. Sokolová dve významné environmentálne štúdie (pozri Sokolová 2013a; 2013b).
Sprostredkovaná citácia
Ak autor necituje pôvodný zdroj priamo, ale pozná ho iba prostredníctvom iného diela, musí to byť v citácii zreteľne uvedené.
Príklad
„Podľa právneho predpisu, ak strana v konaní nepredloží potrebné dôkazy včas, súd môže rozhodnúť bez ich zohľadnenia“ (Kováč 2018, s. 98, cit. podľa Novák 2023, s. 16).
Príklad
Podľa autora X (cit. podľa Y 2023) ...
Chýbajúci rok vydania
Ak pri zdroji chýba rok vydania, uvedie sa označenie n. d.
Príklad
(Novák [n. d.])
Chýbajúce meno autora
Ak zdroj nemá uvedeného autora, možno odkaz vytvoriť pomocou anonymného označenia alebo názvu diela.
Príklad
(Anonym 1876)
Príklad
(Ako sa naučiť posunkový jazyk 2022)
Doslovný citát a parafráza
Pre odbornú prácu je dôležité rozlišovať medzi doslovným citátom a parafrázou. Kým citát zachováva pôvodné znenie prevzatého textu, parafráza sprostredkúva jeho význam vlastnými slovami.
Príklad
Ako píše Dolník (2012, s. 52): „Kohézna sila materinského jazyka sa prejavuje v kolektívnej solidárnosti, ktorú reprodukujú generácie nositeľov tohto jazyka.“
Príklad
Kohézna sila materinského jazyka sa ukazuje v kolektívnej solidárnosti, ktorú reprodukujú generácie nositeľov tohto jazyka (Dolník, 2012).
Príklad
Podľa Dolníka (2012, s. 52) nás spoločný jazyk zbližuje.
Definícia
Parafráza je prevzatie cudzej myšlienky vlastnými slovami pri zachovaní jej významu.
Poznámka
Rozdiel medzi citátom a parafrázou nespočíva iba vo forme zápisu, ale aj v spôsobe práce s cudzím textom. Citát zachováva pôvodné znenie, zatiaľ čo parafráza preberá význam.
Zhrnutie
Zhrnutie
Citát, citácia a techniky citovania tvoria základnú súčasť akademického písania. Podstatné je najmä to, že:
- citát je doslovne prevzatá časť cudzieho textu,
- citácia je formálny spôsob označenia použitého textu, myšlienky alebo zdroja,
- citovanie sa používa na zachovanie presnosti, podporu argumentácie aj kritickú reakciu na iné tvrdenia,
- základnými technikami sú metóda prvého údaja a dátumu a metóda poznámok pod čiarou,
- citát má byť vždy vhodne začlenený do vlastnej vety,
- editorské zásahy do citátu musia byť obmedzené a zreteľne označené,
- osobitné pravidlá platia pri viacerých dielach toho istého autora, pri sprostredkovanej citácii a pri neúplných bibliografických údajoch,
- odborný text musí rozlišovať medzi doslovným citátom a parafrázou.