Tlačiť

Od opatrovateliek k učiteľkám

Peripetie predškolského vzdelávania na Slovensku

Úvod do témy

Predškolské zariadenia na Slovensku prešli dlhým a vnútornými rozpor­mi poznačeným vývinom. Ich historická trajektória sa nezačínala ako jasne pedagogický projekt, ale ako forma sociálnej ochrany. Neskôr sa prepájala so zdravotníctvom a napokon bola začlenená do školského systému. Tento vývoj vytvoril osobitnú situáciu, v ktorej sa starostlivosť o malé dieťa pohybovala medzi opaterou, zdravotnou službou, výchovou a vzdelávaním.

Súčasný systém pedagogických kvalifikácií je preto výsledkom historických presunov, medicínskej logiky aj legislatívnych rozhodnutí. Tie spolu vytvorili napätie medzi reálnou náplňou práce a formálnym zaradením profesií.

Paradigmatický posun: od opatery k vzdelávaniu

Vo vývine predškolských zariadení možno rozlíšiť tri veľké etapy, pričom každá z nich prinášala inú predstavu o dieťati, inú organizačnú logiku aj inú predstavu o profesionálovi, ktorý má s deťmi pracovať.

Sociálna ochrana v 19. storočí

Prvá etapa bola etapou sociálnej ochrany. Jej základným motívom bola filantropia a záchrana ohrozených detí. Zariadenia boli orientované najmä na deti pracujúcich matiek a ich hlavnou úlohou nebolo systematické vzdelávanie, ale ochrana a opatera.

Zdravotná a výchovná starostlivosť v druhej polovici 20. storočia

Druhá etapa sa spája so zdravotnou a výchovnou starostlivosťou. Štát v tomto období budoval rozsiahlu sieť zariadení, pričom dôležitým motívom bol rast ženskej zamestnanosti. Predškolská starostlivosť sa zároveň chápala aj ako súčasť preventívnej medicíny.

Súčasnosť: dôraz na vzdelávanie

Treťou etapou je súčasnosť, v ktorej sa do centra dostáva celoživotné vzdelávanie, príprava na školu a rovnosť šancí. Predškolské zariadenia sa v tomto rámci chápu ako inštitucionálna vstupná brána do vzdelávacieho systému.

Filantropické korene a éra opatrovateliek

Inštitucionálna starostlivosť o malé deti sa v 19. storočí nerozvíjala ako projekt vzdelávania, ale predovšetkým ako sociálna služba. Jej inšpiračným zdrojom boli londýnske infant schools, ktorých model sa preniesol aj do Banskej Bystrice a Trnavy v podobe detských opatrovní.

Zmyslom týchto zariadení nebolo vytvárať školský model v dnešnom zmysle slova, ale poskytovať ochrannú službu pre zanedbané deti a deti zamestnaných matiek.

Profesijný profil opatrovateľky

S týmto typom zariadení sa spájala profesia opatrovateľky. Išlo o povolanie, ktoré postupne získavalo prvé kvalifikačné požiadavky. Najprv išlo o kurzy, neskôr sa vytvorili aj formálnejšie cesty prípravy, napríklad dvojročný Ústav pre výchovu detských opatrovkýň od roku 1893.

Začlenenie do systému: extenzita a zamestnanosť

Po druhej svetovej vojne sa postavenie predškolských zariadení zásadne menilo. Zákon č. 95/1948 zaradil materské školy medzi pevnú súčasť jednotného školstva. Ich funkcia však nebola iba výchovná. Spájali sa v nich výchovná starostlivosť, zdravotná ochrana aj sociálna funkcia.

Ďalší významný moment priniesol zákon č. 186/1960, podľa ktorého boli jasle pre deti do troch rokov koncepčne zaradené do sústavy výchovy a vzdelávania, hoci zostávali ukotvené v zdravotníctve. Vznikla tak osobitná situácia: zariadenie bolo formálne spojené so systémom výchovy a vzdelávania, ale personálne aj organizačne fungovalo podľa zdravotníckeho modelu.

Extenzita socialistického obdobia

Rozširovanie siete jaslí a materských škôl v socialistickom období bolo poháňané najmä snahou o plnú zamestnanosť a o zapojenie žien do pracovného procesu. Rozvoj týchto zariadení preto nemožno chápať iba ako rozvoj pedagogickej starostlivosti, ale aj ako súčasť širšej sociálnej a ekonomickej politiky štátu.

Paralelné svety: dvojdimenzionálny vzorec

Historický vývoj vytvoril dva paralelné svety predškolskej starostlivosti, ktoré vedľa seba existovali, no len čiastočne sa prepájali.

Tento rozdiel sa netýkal len rezortnej príslušnosti, ale aj profesijnej identity, organizácie práce a samotnej definície toho, čo je jadrom práce s dieťaťom.

Medikalizácia prostredia

Prepojenie ranej starostlivosti so zdravotníctvom viedlo k výraznej medikalizácii prostredia. Nešlo len o to, že sa v zariadeniach riešilo zdravie detí. Medicínska logika prenikala do samotného usporiadania priestoru, režimu aj každodenného fungovania.

Tento proces možno opísať aj ako uplatnenie mikrofyziky moci, teda jemných a často neviditeľných techník subordinačnej kontroly.

Jasľový pediater a kontrolná logika

Významnú postavu tohto modelu predstavoval jasľový pediater. Jeho úlohou nebol iba pravidelný a prísny lekársky dohľad nad deťmi, ale aj kontrola personálu. Zdravotnícky pohľad tak prenikal do organizácie zariadenia ako celku.

Hygienický diktát a architektúra

Medikalizácia sa prejavovala aj hygienickým diktátom. Priestorová organizácia, manipulácia s jedlom aj požiadavky na čistotu boli podriadené mimoriadne prísnym normám. Architektúra zariadenia bola navrhnutá s dôrazom na prevenciu infekcií a na liečebno-preventívnu starostlivosť, nie na voľnú hru či spontánne učenie.

Uniforma ako nástroj symbolickej autority

Medikalizácia sa neprejavovala len v organizácii priestoru a práce, ale aj v odeve. V jasliach sa uplatňoval sesterský kód. Odev odrážal nemocničnú tradíciu: modré šaty, biela zástera a naškrobený sesterský čepiec.

Takýto vzhľad nebol iba praktický. Symbolicky vyjadroval sterilnosť, poriadok a príslušnosť k zdravotníctvu.

Zaujímavé je, že v materských školách síce učiteľky nemali predpísanú uniformu, no mnohé kolektívy dobrovoľne prijímali biely odev, napríklad biele nohavice a tričká. Tento jav ukazuje, ako hlboko sa medicínsky kód čistoty a profesionálnej legitimity vryl aj do prostredia, ktoré malo byť primárne pedagogické.

Identitná kríza pedagogickej práce

Rozdiel medzi zdravotníckym a pedagogickým modelom sa postupne premietol do identity pracovníkov.

Detská sestra

Detská sestra bola plne identifikovaná s holistickou starostlivosťou o dieťa. Kŕmenie, hygiena, biologické potreby aj ďalšie nepedagogické úkony nevnímala ako niečo okrajové, ale ako legitímne jadro svojej profesie.

Učiteľka materskej školy

Učiteľka materskej školy sa naopak snažila napodobniť školský model učiteľa a budovať si identitu cez didaktiku. Problém spočíval v tom, že samotný priestor materskej školy si zároveň vyžadoval komplexnú fyzickú starostlivosť o dieťa. Medzi starostlivosťou a didaktikou preto nevznikla jasná hranica.

Učiteľka sa tak ocitla v profesijne nejednoznačnej situácii: mala byť pedagogičkou, ale každodenná realita od nej vyžadovala aj rozsiahle opatrovateľské a fyzické úkony.

Administratíva ako dôkaz pedagogickosti

Dôsledkom bola absencia jasného pedagogického znaku. Ak nebolo zrejmé, čím sa pedagogická profesionalita v materskej škole vlastne preukazuje, učiteľky často siahali po byrokratickej dimenzii svojej práce, najmä po papierovom plánovaní. Administratíva sa tak stala jedným z mála hmatateľných dôkazov pedagogickosti.

Kolaps jaslí a sesterský obrat v 90. rokoch

V 90. rokoch nastal zásadný zlom. Jasle sa dostali do krízy a veľká časť systému sa rozpadla. Dôvodom bola strata záujmu, odpor ku komunistickému kolektivizmu aj legislatívne vákuum. Tam, kde štátny systém ustupoval, začali ho nahrádzať neregulované súkromné zariadenia.

Posun v ošetrovateľstve

Paralelne s tým prebiehal profesijný posun v ošetrovateľstve. Sesterské vzdelávanie sa vyvíjalo smerom k vyššiemu vzdelávaciemu a profesijnému stupňu. Zanikli stredoškolské sestry na úrovni ISCED 3. Sesterská kvalifikácia sa presunula na vysokoškolský stupeň, minimálne na úroveň bakalára, teda ISCED 6.

Zároveň zanikala kategória detskej sestry v prospech užšej špecializácie ošetrovateľská činnosť v pediatrii. Sestry tak opúšťali oblasť zdravých detí a vracali sa k čistej medicíne.

Návrat opatrovania po roku 2008

Starostlivosť o deti do troch rokov bola legislatívne obnovená zákonom č. 448/2008, pričom novela z roku 2017 ďalej upravila jej podobu. Táto obnova však neznamenala návrat k pôvodnému modelu.

Charakter služby sa zmenil. Starostlivosť o deti do troch rokov sa stala oficiálne sociálnou službou patriacou do rezortu práce a sociálnych vecí.

Nové zariadenie a historický termín

Vzniklo zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Súčasne sa obnovil aj historický termín opatrovateľ detí. Požadované vzdelanie bolo nastavené na úroveň ISCED 3 doplnenú 220-hodinovým kurzom.

Tým sa znovu objavuje starý motív: dieťa je inštitucionálne obsluhované, no hranica medzi opaterou, výchovou a vzdelávaním zostáva nejasná.

Éra formálneho vzdelávania

Od roku 2008 do roku 2021 prebiehala éra formálneho vzdelávania. Zákon č. 245/2008 oficiálne zaradil materské školy do siete škôl, priznal im stupeň vzdelania ISCED 0 a oddelil ich od neformálnej starostlivosti. Tým sa postavenie materskej školy výrazne posilnilo v rámci školského systému.

Slovníkový obrat

Súčasťou tohto obdobia bol aj významný slovníkový obrat. Definitívne sa prešlo od Programu výchovnej práce z roku 1987 k Štátnemu vzdelávaciemu programu z roku 2008. Slovo vzdelávanie nahradilo slovo výchova.

Nešlo len o terminologickú zmenu, ale o preskupenie významov, v ktorom sa predškolský sektor čoraz viac približoval školskému jazyku a školskému sebapochopeniu.

Zavŕšenie školarizácie

Tento proces vyvrcholil v roku 2021 zavedením povinného predprimárneho vzdelávania pre päťročné deti. Školarizácia, teda poskolštenie predškolského sektora, sa tým zavŕšila.

Kvalifikačný paradox súčasnosti

Súčasný stav odhaľuje zásadný kvalifikačný paradox.

Diferenciácia v ošetrovateľstve

V ošetrovateľstve prebehla systematická diferenciácia. Rozdelila sa náplň práce aj miera zodpovednosti. Existuje:

• zdravotnícky asistent na úrovni ISCED 3,
• sestra na úrovni ISCED 6 a vyššie.

Tieto stupne nezastávajú rovnaké úlohy.

Nivelizácia v materských školách

V materských školách je situácia opačná. Napriek existencii rôznych stupňov vzdelania dochádza k úplnej nivelizácii. Vedľa seba môžu pracovať:

• stredoškoláčka na úrovni ISCED 3,
• bakalárka na úrovni ISCED 6,
• magistra na úrovni ISCED 7,
• doktorka na úrovni ISCED 8,

no všetky vykonávajú v triede v zásade tú istú pracovnú náplň a nesú tú istú mieru zodpovednosti.

Praktický dôsledok

Dôsledok je zrejmý: systém v praxi trestá vyššie vzdelanie. Zamestnávateľ môže preferovať učiteľku s najnižším vzdelaním, teda s ISCED 3, pretože prináša nižšie mzdové náklady, hoci formálne vedľa nej môže stáť pracovníčka s výrazne vyššou kvalifikáciou.

Výzva: skutočná diferenciácia pedagogickej práce

Východiskom z tohto stavu nemá byť ďalšie provizórne lepenie systému. Zavádzanie pomocných vychovávateľov z Plánu obnovy samo osebe problém nerieši. Títo pracovníci nie sú definovaní ako pedagogickí zamestnanci a nevytvárajú hierarchizáciu práce.

Potreba klasifikačného systému

Potrebný je klasifikačný systém, ktorý rozdelí pedagogickú prácu v materskej škole podľa kvalifikácie podobne, ako sa v základnej škole rozlišuje medzi učiteľom a vychovávateľom. To si vyžaduje opustiť mýtus jednodimenzionálnej učiteľky, teda predstavu, že všetky vrstvy práce v materskej škole môže bez rozdielu zastrešiť jediná rola.

Komplexnosť práce s malými deťmi

Realita práce s malými deťmi je komplexná. Zahŕňa:

• fyzickú opateru,
• pedagogické sprevádzanie,
• didaktickú činnosť,
• špecializovanú podporu.

Preto má byť aj profesijná štruktúra viacvrstvová.

Záver

Vývoj predškolského sektora na Slovensku sa pohyboval od filantropickej sociálnej ochrany cez zdravotnícko-výchovný model až k dnešnému dôrazu na vzdelávanie a školskú pripravenosť. Tento vývoj však neviedol k harmonickému usporiadaniu profesií.

Naopak, zanechal po sebe rozštiepenie:

• medzi starostlivosťou a didaktikou,
• medzi zdravotníctvom, sociálnou službou a školstvom,
• medzi formálnou kvalifikáciou a skutočne diferencovanou pracovnou náplňou.

Súčasný problém preto nespočíva iba v tom, kto má s malými deťmi pracovať, ale aj v tom, ako je samotná práca pomenovaná, organizovaná a profesijne uznaná.

Oficiálna prezentácia [2026]