Tlačiť

Štruktúra školského systému v Slovenskej republike a klasifikácia ISCED

Úvod do témy

Školský systém v Slovenskej republike možno pochopiť iba vtedy, ak sa sledujú súčasne tri roviny: štruktúra vzdelávania, riadenie systému a mechanizmy financovania. Popri tom sa stále výraznejšie ukazuje aj štvrtá rovina, a to otázka inklúzie, prístupu ku vzdelaniu a smerovania budúcej vzdelávacej politiky.

1. Vzdelávacia politika ako viacrozmerný rámec

Vzdelávacia politika má viacero navzájom prepojených dimenzií. Nejde len o technické nastavovanie školy ako inštitúcie, ale o širší spoločenský projekt.

1.1 Ekonomická dimenzia

Ekonomická dimenzia chápe vzdelávanie ako investíciu do ľudského kapitálu. Školstvo tu vystupuje ako prostriedok rozvoja schopností, ktoré majú význam pre pracovný trh, produktivitu aj dlhodobý rozvoj spoločnosti.

1.2 Sociálna dimenzia

Sociálna dimenzia zdôrazňuje úlohu vzdelávania pri znižovaní nerovností. Škola tak nie je iba miestom odovzdávania poznatkov, ale aj nástrojom sociálneho vyrovnávania a podpory spravodlivejších životných šancí.

1.3 Politická dimenzia

Politická dimenzia je spojená s formovaním občianskych postojov. Vzdelávanie má význam pre kultúru demokracie, občiansku zodpovednosť a schopnosť jednotlivca orientovať sa vo verejnom priestore.

2. Hierarchia ISCED ako medzinárodný jazyk vzdelávania

Klasifikácia ISCED podľa UNESCO z roku 2011 predstavuje medzinárodný rámec, ktorý umožňuje porovnávať jednotlivé stupne vzdelávania medzi štátmi. Jej význam spočíva v tom, že vytvára spoločný jazyk pre domáci systém aj medzinárodné porovnávanie.

2.1 Jednotlivé úrovne ISCED

Sústava ISCED zahŕňa tieto základné úrovne:

• ISCED 0 - včasné vzdelávanie
• ISCED 1 - primárne vzdelávanie
• ISCED 2 - nižšie sekundárne vzdelávanie
• ISCED 3 - vyššie sekundárne vzdelávanie
• ISCED 4 - post-sekundárne nevysokoškolské vzdelávanie
• ISCED 5 - krátke cykly terciárneho vzdelávania
• ISCED 6-8 - bakalárske, magisterské a doktorandské štúdium

2.2 Význam ISCED

ISCED má dôležitý význam aj pre medzinárodné porovnávanie, najmä v rámcoch, ktoré súvisia s inštitúciami a meraniami, ako sú OECD a PISA.

3. Základná škola v tradičnom modeli

Tradičný model základnej školy je postavený na dvoch stupňoch. Tento model vytvára jasnú hranicu medzi primárnym a nižším sekundárnym vzdelávaním.

3.1 Prvý stupeň

Prvý stupeň zahŕňa 1. až 4. ročník a zodpovedá úrovni ISCED 1.

3.2 Druhý stupeň

Druhý stupeň zahŕňa 5. až 9. ročník a zodpovedá úrovni ISCED 2.

4. Nový model základnej školy v rámci kurikulárnej reformy

Nový model základnej školy mení tradičné členenie na dva stupne a nahrádza ho členením na tri cykly. Táto zmena neznamená iba inú organizáciu ročníkov, ale aj odlišný spôsob uvažovania o priebehu vzdelávania.

4.1 Prvý cyklus

Prvý cyklus zahŕňa 1. až 3. ročník.

4.2 Druhý cyklus

Druhý cyklus zahŕňa 4. až 5. ročník.

4.3 Tretí cyklus

Tretí cyklus zahŕňa 6. až 9. ročník.

4.4 Väzba na ISCED

V novom modeli platí, že:

• 1. a 2. cyklus patria do primárneho vzdelávania (ISCED 1),
• 3. cyklus patrí do nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 2).

5. Špecifiká vyšších úrovní vzdelávania

Pri vyšších úrovniach vzdelávania majú osobitný význam úrovne ISCED 4 a ISCED 5, pretože predstavujú prechodové alebo špecifické formy ďalšieho štúdia.

5.1 ISCED 4

ISCED 4 označuje post-sekundárne nevysokoškolské vzdelávanie. Ide najmä o pomaturitné špecializačné štúdium, ktoré nadväzuje na maturitu, ale nevedie k vysokoškolskému titulu.

5.2 ISCED 5

ISCED 5 zahŕňa krátke cykly terciárneho vzdelávania. Ide o profesijne orientované bakalárske programy a konzervatóriá realizované na vysokých školách.

6. Správa škôl a zriaďovateľské kompetencie

Riadenie školstva v Slovenskej republike je rozdelené medzi viaceré úrovne verejnej správy. Zriaďovateľská a správna zodpovednosť nie je sústredená v jednom centre.

6.1 Obce a mestá

Na lokálnej úrovni vystupujú ako zriaďovatelia obce a mestá. Spravujú najmä:

• materské školy (MŠ),
• základné školy (ZŠ).

Ich zodpovednosť sa viaže najmä na:

• budovy,
• kúrenie,
• školské jedálne.

6.2 VÚC

Na regionálnej úrovni vystupujú vyššie územné celky (VÚC). Spravujú najmä:

• stredné školy,
• gymnáziá,
• stredné odborné školy (SOŠ).

Ich zodpovednosť je spojená najmä s regionálnou stratégiou.

6.3 Autonómia riaditeľa školy

Popri zriaďovateľských kompetenciách má riaditeľ školy pedagogickú a personálnu autonómiu. To znamená, že riadenie školy nie je len technickým výkonom zriaďovateľa, ale zahŕňa aj vnútornú odbornú samostatnosť vedenia školy.

7. Aktéri školskej politiky

Školskú politiku netvoria iba formálne štátne inštitúcie. Do jej podoby vstupujú aj širší aktéri, a to na národnej aj medzinárodnej úrovni.

7.1 Národní aktéri

Jadro národných aktérov tvorí skupina, ktorá disponuje priamou rozhodovacou silou, teda hard power. Patria sem najmä:

• Ministerstvo školstva - legislatíva, rozpočet,
• NIVAM - kurikulum,
• školské odbory - platy.

7.2 Medzinárodní aktéri

Popri národných aktéroch pôsobia aj medzinárodní a mimovládni aktéri, ktorých vplyv má charakter soft power. Patria sem najmä:

• OECD - tlak prostredníctvom PISA,
• Európska únia - napríklad cez Plán obnovy,
• mimovládny sektor - napríklad SKU a nadácie.

8. Financovanie a normatív na žiaka

Financovanie školstva je v prezentovanom modeli zachytené ako tok od štátneho rozpočtu cez normatív na žiaka až k rozpočtu školy. Táto logika ukazuje, že počet žiakov má zásadný vplyv na ekonomické fungovanie školy.

8.1 Reťazec financovania

Základná schéma je nasledovná:

1. štátny rozpočet,
2. normatív na žiaka,
3. rozpočet školy.

8.2 Dôsledok: boj o žiaka

Takto nastavený systém vedie k dôsledku, ktorý možno označiť ako boj o žiaka. Pre školu totiž počet žiakov priamo súvisí s jej finančnou stabilitou.

Z toho vyplývajú dva dôležité následky:

• nutnosť naplniť triedy pre prežitie školy,
• riziko znižovania nárokov na hodnotenie.

9. Špeciálne školstvo a inklúzia

Oblasť špeciálneho školstva je v materiáli zachytená cez žiakov so ŠVVP, teda so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zobrazené sú tri varianty závažnosti a zároveň sa ukazuje smerovanie k širšej inklúzii.

9.1 Varianty podľa stupňa potrieb

Rozlišujú sa tri varianty:

• Variant A - ľahký stupeň,
• Variant B - stredný stupeň,
• Variant C - ťažký alebo hlboký stupeň.

9.2 Inštitucionálne väzby

V tejto oblasti sa spomínajú aj:

• praktické školy,
• odborné učilištia.

9.3 Trend smerom k inklúzii

Základným trendom je inkluzívne vzdelávanie, chápané ako odstraňovanie bariér.

10. Komparácia: kedy sa rozdeľujú žiaci

Dôležitou otázkou školskej politiky je aj to, v akom veku dochádza k selekcii žiakov a k rozdeľovaniu ich vzdelávacích dráh.

10.1 Rakúsko

V Rakúsku dochádza k rozdeleniu žiakov už vo veku 10 rokov. Ide o skorú selekciu, pri ktorej sa žiaci rozdeľujú napríklad medzi gymnázium a Hauptschule.

10.2 Slovensko

Na Slovensku je základný model postavený na tom, že žiaci zostávajú v jednotnom vzdelávaní na základnej škole až do veku 15 rokov. Ako výnimka sa uvádza 8-ročné gymnázium, ktoré predstavuje selekčný prvok už okolo veku 11 rokov.

11. Budúcnosť vzdelávacej politiky

Budúce smerovanie vzdelávacej politiky je v materiáli rozdelené do štyroch základných oblastí. Každá z nich predstavuje osobitnú výzvu a zároveň strategický smer.

11.1 Kvalita

Prvou oblasťou je kvalita. Vyjadruje sa ako posun od kvantity ku kvalite, pričom sa zdôrazňujú najmä:

• soft skills,
• kritické myslenie.

11.2 Dáta

Druhou oblasťou sú dáta a evidence-based policy, teda rozhodovanie založené na dátach. Ide o snahu opierať školské rozhodnutia o analytické poznanie, nie iba o dojem alebo tradíciu.

11.3 Technológia

Treťou oblasťou je digitalizácia a AI, chápaná ako integrácia technológií do výučby.

11.4 Prístup

Štvrtou oblasťou je desegregácia a inklúzia, teda riešenie situácie vylúčených komunít a rozširovanie spravodlivejšieho prístupu ku vzdelaniu.

12. Záverečné zhrnutie

Predložený pohľad na školský systém v Slovenskej republike ukazuje, že vzdelávanie nemožno chápať len ako sled školských stupňov. Ide o prepojený systém, v ktorom sa spájajú medzinárodné klasifikácie, organizačné modely základnej školy, rozdelenie zriaďovateľských kompetencií, tlak financovania, otázky inklúzie a strategické smerovanie budúcich reforiem.

Oficiálna prezentácia [2026]