Preskočiť na obsah

Druhý týždeň

Redukovaný zvyškový systém, multiplikatívna grupa modulo \( m \) a Eulerova veta

Teória kongruencií

Skratka gcd

Skratka \( \gcd(a, m) \) pochádza z anglického názvu greatest common divisor a znamená najväčší spoločný deliteľ čísel \( a \) a \( m \).

Teda zápis

\[ \gcd(a, m) = 1 \]

znamená, že čísla \( a \) a \( m \) sú nesúdeliteľné.

Úvod do témy

V predchádzajúcej časti sa ukázalo, že pri sčítaní modulo \( m \) tvorí množina všetkých zvyškov grupu. Pri násobení modulo \( m \) je situácia iná. Nie každý zvyšok má totiž násobkový inverzný prvok.

To je veľmi dôležitý rozdiel. Pri sčítaní modulo \( m \) vie každý prvok „zrušiť“ nejaký iný prvok tak, aby výsledkom bola nula. Pri násobení modulo \( m \) to neplatí pre všetky prvky. Preto sa musíme pýtať, ktoré zvyšky majú násobkový inverzný prvok modulo \( m \).

Odpoveď vedie k pojmu redukovaný zvyškový systém. Z týchto prvkov potom vznikne veľmi dôležitá grupa pri násobení modulo \( m \). Na nej stojí aj Eulerova veta, ktorá je základným výsledkom teórie kongruencií a používa sa napríklad pri hľadaní inverzných prvkov modulo \( m \).

1. Prečo násobenie modulo \( m \) nevytvára vždy grupu na celej množine \( \mathbb{Z}_m \)

1.1 Príklad modulo \( 9 \)

Uvažujme množinu všetkých zvyškov po delení \( 9 \):

\[ \mathbb{Z}_9 = \{0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8\}. \]

Ak na nej vezmeme násobenie modulo \( 9 \), na prvý pohľad sa môže zdať, že by to mohla byť grupa. Výsledok násobenia dvoch zvyškov je opäť zvyšok modulo \( 9 \), takže z množiny „nevyjdeme“.

Upozornenie

Problém je v tom, že nie každý prvok má inverzný prvok.

Napríklad pri prvku \( 3 \) by sme potrebovali nájsť také číslo \( b \), aby platilo

\[ 3b \equiv 1 \pmod{9}. \]

To sa však nedá. Násobky čísla \( 3 \) modulo \( 9 \) sú len

\[ 3, 6, 0, 3, 6, 0, \dots \]

a nikdy medzi nimi nedostaneme \( 1 \).

Podobne ani \( 6 \) nemá inverzný prvok modulo \( 9 \).

To znamená, že množina \( \mathbb{Z}_9 \) pri násobení modulo \( 9 \) nie je grupou.

1.2 Kde je problém

Prvky \( 3 \) a \( 6 \) majú s číslom \( 9 \) spoločný deliteľ väčší ako \( 1 \). Inými slovami:

\[ \gcd(3, 9) = 3, \]
\[ \gcd(6, 9) = 3. \]

Vysvetlenie

Práve v tom je jadro problému. Pri násobení modulo \( m \) majú inverzný prvok presne tie prvky, ktoré sú s modulom \( m \) nesúdeliteľné.

To nás vedie k novej množine.

2. Redukovaný zvyškový systém

2.1 Základná myšlienka

Ak z množiny všetkých zvyškov vyberieme iba tie, ktoré sú s modulom \( m \) nesúdeliteľné, dostaneme množinu prvkov, ktoré sa pri násobení modulo \( m \) správajú omnoho lepšie.

Táto množina sa označuje ako \( \mathbb{Z}_m^{*} \).

2.2 Definícia

Definícia

Pre prirodzené číslo \( m \) definujeme

\[ \mathbb{Z}_m^{*} = \{\, k;\ 1 \leq k < m \text{ a } \gcd(k, m) = 1 \,\}. \]

To znamená, že do množiny \( \mathbb{Z}_m^{*} \) patria práve tie zvyšky od \( 1 \) po \( m - 1 \), ktoré nemajú s číslom \( m \) žiadneho spoločného deliteľa okrem čísla \( 1 \).

Táto množina sa nazýva redukovaný zvyškový systém modulo \( m \).

Definícia

Množina

\[ \mathbb{Z}_m = \{0, 1, 2, \dots, m - 1\} \]

sa nazýva úplný zvyškový systém modulo \( m \).

2.3 Príklady

Príklad

Pre \( m = 12 \) dostaneme

\[ \mathbb{Z}_{12}^{*} = \{1, 5, 7, 11\}, \]

pretože iba tieto čísla z množiny \( \{1, 2, \dots, 11\} \) sú nesúdeliteľné s \( 12 \).

Príklad

Pre \( m = 18 \) dostaneme

\[ \mathbb{Z}_{18}^{*} = \{1, 5, 7, 11, 13, 17\}. \]

Príklad

Ak je \( p \) prvočíslo, potom každé číslo \( 1, 2, \dots, p - 1 \) je s \( p \) nesúdeliteľné. Preto platí

\[ \mathbb{Z}_p^{*} = \{1, 2, \dots, p - 1\}. \]

Vysvetlenie príkladu

To je veľmi dôležité pozorovanie. Pri prvočíselnom module sa do redukovaného zvyškového systému dostanú všetky nenulové zvyšky.

3. Existencia násobkového inverzného prvku modulo \( m \)

Potrebujeme presne vystihnúť, kedy má číslo \( a \) násobkový inverzný prvok modulo \( m \).

Hľadáme teda odpoveď na otázku:

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Také číslo \( b \) sa chápe ako \( 1/a \) modulo \( m \). Nejde o obyčajné delenie v reálnych číslach. Ide o nájdenie prvku, ktorý pri násobení s \( a \) dáva zvyšok \( 1 \) po delení \( m \).

Veta

Nech \( m \) je prirodzené číslo a nech \( a \) je celé číslo. Ak

\[ \gcd(a, m) = 1, \]

potom existuje také \( b \) z množiny \( \{1, 2, \dots, m - 1\} \), že

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Inými slovami: ak je \( a \) s modulom \( m \) nesúdeliteľné, potom má modulo \( m \) násobkový inverzný prvok.

Vysvetlenie vety

Táto veta je základná. Hovorí nám, že prvky redukovaného zvyškového systému majú inverzné prvky. Teda práve tie prvky, ktoré sme si vybrali do \( \mathbb{Z}_m^{*} \), sú „dobré“ pre násobenie modulo \( m \).

Bez tejto vety by sme nevedeli ukázať, že \( \mathbb{Z}_m^{*} \) pri násobení modulo \( m \) tvorí grupu.

Dôkaz

Z predpokladu \( \gcd(a, m) = 1 \) vieme podľa Bézoutovej vety, že existujú celé čísla \( x \) a \( y \) tak, že

\[ ax + my = 1. \]

To je veľmi silný vzťah. Hovorí, že číslo \( 1 \) vieme vyjadriť ako lineárnu kombináciu čísel \( a \) a \( m \).

Teraz číslo \( x \) vydelíme číslom \( m \) so zvyškom. Teda napíšeme

\[ x = qm + b, \]

kde \( b \) je zvyšok po delení \( x \) číslom \( m \). Preto platí

\[ b \in \{0, 1, 2, \dots, m - 1\}. \]

Dosadíme tento tvar za \( x \) do rovnosti \( ax + my = 1 \):

\[ a(qm + b) + my = 1. \]

Roztvorme zátvorku:

\[ aqm + ab + my = 1. \]

Vyberieme \( m \) pred zátvorku z členov, ktoré ho obsahujú:

\[ ab + m(aq + y) = 1. \]

Teraz prenesme pozornosť na člen \( ab \). Rovnosť hovorí, že rozdiel \( 1 - ab \) je násobkom čísla \( m \). To znamená, že číslo \( m \) delí rozdiel \( ab - 1 \). Teda

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Našli sme teda číslo \( b \), ktoré je inverzným prvkom k \( a \) modulo \( m \).

Ešte si všimnime, že \( b \) nemôže byť \( 0 \). Keby bolo \( b = 0 \), dostali by sme

\[ ab \equiv 0 \pmod{m}, \]

čo nemôže byť rovné \( 1 \) modulo \( m \). Preto naozaj platí

\[ b \in \{1, 2, \dots, m - 1\}. \]

Tým je veta dokázaná.

4. Multiplikatívna grupa modulo \( m \)

Veta

Pre každé prirodzené číslo \( m \) množina \( \mathbb{Z}_m^{*} \) s operáciou násobenia modulo \( m \) tvorí komutatívnu grupu.

Zapisujeme to ako

\[ (\mathbb{Z}_m^{*}, \cdot) \]

alebo presnejšie ako grupa pri násobení modulo \( m \).

Komutatívna grupa sa nazýva aj Abelova grupa.

Vysvetlenie vety

Toto tvrdenie hovorí, že ak vezmeme iba tie zvyšky, ktoré sú s \( m \) nesúdeliteľné, a budeme ich násobiť modulo \( m \), tak:

  • výsledok zostane v tej istej množine,
  • násobenie je asociatívne,
  • existuje neutrálny prvok,
  • každý prvok má inverzný prvok,
  • navyše násobenie je komutatívne.

To je veľmi silná informácia. Znamená to, že na \( \mathbb{Z}_m^{*} \) môžeme pri násobení modulo \( m \) používať všetky základné vlastnosti grupy.

Dôkaz

Treba overiť vlastnosti grupy jednu po druhej.

Asociativita

Asociativita násobenia modulo \( m \) vyplýva z asociativity obyčajného násobenia celých čísel. Keď násobíme tri prvky a potom berieme zvyšok modulo \( m \), nezáleží na tom, ako zátvorky rozložíme.

Teda pre všetky \( a, b, c \) platí

\[ (a \cdot b) \cdot c \equiv a \cdot (b \cdot c) \pmod{m}. \]

Komutatívnosť

Násobenie celých čísel je komutatívne, teda

\[ ab = ba. \]

Po prechode na zvyšky modulo \( m \) zostáva táto vlastnosť zachovaná:

\[ a \cdot b \equiv b \cdot a \pmod{m}. \]

Neutrálny prvok

Neutrálnym prvkom je číslo \( 1 \), pretože pre každý prvok \( a \) z množiny \( \mathbb{Z}_m^{*} \) platí

\[ a \cdot 1 \equiv 1 \cdot a \equiv a \pmod{m}. \]

Zároveň číslo \( 1 \) patrí do \( \mathbb{Z}_m^{*} \), lebo \( \gcd(1, m) = 1 \).

Inverzný prvok

Nech \( a \in \mathbb{Z}_m^{*} \). To znamená, že \( \gcd(a, m) = 1 \).

Podľa predchádzajúcej vety potom existuje \( b \) také, že

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Teda \( b \) je inverzný prvok k \( a \) modulo \( m \).

Navyše z rovnosti

\[ ab + mt = 1 \]

pre nejaké celé číslo \( t \) vidíme, že každý spoločný deliteľ čísel \( b \) a \( m \) by musel deliť aj pravú stranu, teda číslo \( 1 \). Preto

\[ \gcd(b, m) = 1, \]

čiže aj \( b \) patrí do \( \mathbb{Z}_m^{*} \).

Tým je ukázané, že každý prvok má inverzný prvok v tej istej množine.

Všetky podmienky grupy sú splnené, a preto \( (\mathbb{Z}_m^{*}, \cdot) \) tvorí komutatívnu grupu.

5. Príklady inverzných prvkov modulo \( m \)

5.1 Príklady modulo \( 8 \)

Príklad

V množine \( \mathbb{Z}_8^{*} \) patria tie prvky, ktoré sú s \( 8 \) nesúdeliteľné:

\[ \mathbb{Z}_8^{*} = \{1, 3, 5, 7\}. \]

Pozrime sa na niektoré inverzné prvky:

\[ 3 \cdot 3 = 9 \equiv 1 \pmod{8}, \]

preto

\[ \frac{1}{3} \equiv 3 \pmod{8}. \]

Ďalej

\[ 5 \cdot 5 = 25 \equiv 1 \pmod{8}, \]

preto

\[ \frac{1}{5} \equiv 5 \pmod{8}. \]

Vysvetlenie príkladu

To znamená, že prvky \( 3 \) a \( 5 \) sú samy sebe inverzné.

5.2 Príklady modulo \( 9 \)

Príklad

Máme

\[ \mathbb{Z}_9^{*} = \{1, 2, 4, 5, 7, 8\}. \]

Niektoré inverzné prvky sú:

\[ 4 \cdot 7 = 28 \equiv 1 \pmod{9}, \]

preto

\[ \frac{1}{4} \equiv 7 \pmod{9}. \]

Ďalej

\[ 5 \cdot 2 = 10 \equiv 1 \pmod{9}, \]

preto

\[ \frac{1}{5} \equiv 2 \pmod{9}. \]

Vysvetlenie príkladu

Tieto príklady dobre ukazujú, že nie všetky inverzné prvky sú rovnaké ako pôvodné číslo, ale vždy existujú v rámci \( \mathbb{Z}_m^{*} \).

6. Eulerova funkcia

6.1 Definícia

Definícia

Počet prvkov množiny \( \mathbb{Z}_m^{*} \) sa označuje symbolom

\[ \varphi(m) \]

a nazýva sa Eulerova funkcia.

Teda

\[ \lvert \mathbb{Z}_m^{*} \rvert = \varphi(m). \]

Inými slovami: \( \varphi(m) \) je počet čísel z množiny \( \{1, 2, \dots, m - 1\} \), ktoré sú s číslom \( m \) nesúdeliteľné.

6.2 Príklady

Príklad

Pre \( m = 9 \) máme

\[ \mathbb{Z}_9^{*} = \{1, 2, 4, 5, 7, 8\}, \]

preto

\[ \varphi(9) = 6. \]

Príklad

Pre \( m = 12 \) máme

\[ \mathbb{Z}_{12}^{*} = \{1, 5, 7, 11\}, \]

preto

\[ \varphi(12) = 4. \]

Príklad

Pre \( m = 100 \) budeme mať neskôr

\[ \varphi(100) = 40. \]

Pre \( m = 1000 \) dostaneme

\[ \varphi(1000) = 400. \]

Pre \( m = 99 \) dostaneme

\[ \varphi(99) = 60. \]

7. Eulerova veta

Veta

Nech \( m \) je prirodzené číslo a nech \( a \) je celé číslo také, že

\[ \gcd(a, m) = 1. \]

Potom platí

\[ a^{\varphi(m)} \equiv 1 \pmod{m}. \]

To je Eulerova veta.

Vysvetlenie vety

Eulerova veta je veľmi silný výsledok. Hovorí, že ak je číslo \( a \) nesúdeliteľné s modulom \( m \), potom dostaneme po umocnení na exponent \( \varphi(m) \) vždy zvyšok \( 1 \) modulo \( m \).

To je užitočné najmä pri výpočte inverzných prvkov. Z Eulerovej vety totiž hneď dostaneme dôležitý dôsledok.

Dôsledok

Ak \( \gcd(a, m) = 1 \), potom

\[ \frac{1}{a} \equiv a^{\varphi(m) - 1} \pmod{m}. \]

Vysvetlenie vety

Z Eulerovej vety máme

\[ a^{\varphi(m)} \equiv 1 \pmod{m}. \]

To môžeme prepísať ako

\[ a \cdot a^{\varphi(m) - 1} \equiv 1 \pmod{m}. \]

Teda číslo \( a^{\varphi(m) - 1} \) je práve inverzný prvok k \( a \) modulo \( m \).

To je presne význam zápisu

\[ \frac{1}{a} \equiv a^{\varphi(m) - 1} \pmod{m}. \]

Vysvetlenie dôkazu

Dôkaz využíva to, že ak v redukovanom zvyškovom systéme všetky prvky vynásobíme tým istým číslom \( a \), ktoré je s \( m \) nesúdeliteľné, dostaneme opäť ten istý redukovaný zvyškový systém, len možno v inom poradí.

To je hlavná myšlienka dôkazu.

Dôkaz

Nech

\[ \mathbb{Z}_m^{*} = \{a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)}\}. \]

To znamená, že \( a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)} \) sú všetky zvyšky modulo \( m \), ktoré sú s \( m \) nesúdeliteľné.

Teraz vezmime pevné číslo \( a \) také, že

\[ \gcd(a, m) = 1. \]

Pozrime sa na prvky

\[ aa_1, aa_2, \dots, aa_{\varphi(m)}, \]

pričom všetko chápeme modulo \( m \).

Najprv ukážeme, že tieto nové prvky sú navzájom rôzne. Predpokladajme, že pre nejaké indexy \( i \) a \( j \) platí

\[ aa_i \equiv aa_j \pmod{m}. \]

Keďže \( \gcd(a, m) = 1 \), číslo \( a \) má modulo \( m \) inverzný prvok. Označme ho \( a^{-1} \).

Vynásobme obe strany kongruencie zľava týmto inverzným prvkom:

\[ a^{-1} \cdot (aa_i) \equiv a^{-1} \cdot (aa_j) \pmod{m}. \]

Použijeme asociativitu:

\[ (a^{-1}a)a_i \equiv (a^{-1}a)a_j \pmod{m}. \]

Keďže \( a^{-1}a \equiv 1 \pmod{m} \), dostaneme

\[ 1 \cdot a_i \equiv 1 \cdot a_j \pmod{m}, \]

teda

\[ a_i \equiv a_j \pmod{m}. \]

Ale prvky \( a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)} \) boli všetky rôzne. Preto z toho vyplýva, že aj prvky

\[ aa_1, aa_2, \dots, aa_{\varphi(m)} \]

sú všetky navzájom rôzne modulo \( m \).

Ďalej si všimnime, že každý prvok \( aa_i \) je opäť nesúdeliteľný s \( m \), lebo súčin dvoch čísel nesúdeliteľných s \( m \) je opäť nesúdeliteľný s \( m \).

Máme teda \( \varphi(m) \) rôznych prvkov, ktoré všetky patria do \( \mathbb{Z}_m^{*} \).

Ale \( \mathbb{Z}_m^{*} \) má práve \( \varphi(m) \) prvkov. Preto množina

\[ \{aa_1, aa_2, \dots, aa_{\varphi(m)}\} \]

musí byť tá istá množina ako

\[ \{a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)}\}, \]

len v inom poradí.

Keďže ide o tie isté prvky v inom poradí, ich súčin je modulo \( m \) rovnaký. Teda

\[ (aa_1)(aa_2)\cdots(aa_{\varphi(m)}) \equiv a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)} \pmod{m}. \]

Na ľavej strane sa číslo \( a \) vyskytuje \( \varphi(m) \)-krát, takže môžeme napísať

\[ a^{\varphi(m)} \cdot (a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)}) \equiv a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)} \pmod{m}. \]

Označme si

\[ A = a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)}. \]

Potom dostaneme

\[ a^{\varphi(m)} \cdot A \equiv A \pmod{m}. \]

Teraz ukážeme, prečo môžeme faktor \( A \) skrátiť. Každý prvok \( a_i \) je nesúdeliteľný s \( m \). Preto aj ich súčin \( A \) je nesúdeliteľný s \( m \). To znamená, že \( A \) má modulo \( m \) inverzný prvok.

Môžeme teda obe strany kongruencie vynásobiť inverzným prvkom k \( A \) a dostaneme

\[ a^{\varphi(m)} \equiv 1 \pmod{m}. \]

Tým je Eulerova veta dokázaná.

8. Ako sa počíta Eulerova funkcia

8.1 Veta pre dva rôzne prvočíselné delitele

Veta

Nech

\[ m = p_1^{k_1} \cdot p_2^{k_2}, \]

kde \( p_1 \) a \( p_2 \) sú rôzne prvočísla.

Potom platí

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1}\right)\left(1 - \frac{1}{p_2}\right). \]

Vysvetlenie dôkazu

Chceme spočítať, koľko čísel z množiny

\[ \{0, 1, 2, \dots, m - 1\} \]

je s \( m \) nesúdeliteľných.

Číslo nebude nesúdeliteľné s \( m \) práve vtedy, keď bude deliteľné aspoň jedným z prvočísel \( p_1 \) alebo \( p_2 \).

Preto spočítame:

  • koľko čísel je deliteľných \( p_1 \),
  • koľko čísel je deliteľných \( p_2 \),
  • a potom opravíme dvojité započítanie tých, ktoré sú deliteľné oboma.
Dôkaz

Počet čísel z \( \{0, 1, \dots, m - 1\} \), ktoré sú deliteľné \( p_1 \), je

\[ \frac{m}{p_1}. \]

Počet čísel deliteľných \( p_2 \) je

\[ \frac{m}{p_2}. \]

Čísla deliteľné oboma prvočíslami sú deliteľné súčinom \( p_1p_2 \), a tých je

\[ \frac{m}{p_1p_2}. \]

Preto počet čísel, ktoré nie sú nesúdeliteľné s \( m \), je

\[ \frac{m}{p_1} + \frac{m}{p_2} - \frac{m}{p_1p_2}. \]

Počet čísel nesúdeliteľných s \( m \) teda dostaneme odčítaním od celkového počtu \( m \):

\[ \varphi(m) = m - \frac{m}{p_1} - \frac{m}{p_2} + \frac{m}{p_1p_2}. \]

Vytkneme \( m \):

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1} - \frac{1}{p_2} + \frac{1}{p_1p_2}\right). \]

Tento výraz sa rozkladá na

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1}\right)\left(1 - \frac{1}{p_2}\right). \]

Tým je dôkaz hotový.

8.2 Všeobecný tvar

Veta

Ak má \( m \) rozklad

\[ m = p_1^{k_1} \cdot p_2^{k_2} \cdots p_r^{k_r}, \]

kde \( p_1, p_2, \dots, p_r \) sú navzájom rôzne prvočísla, potom platí

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1}\right)\left(1 - \frac{1}{p_2}\right)\cdots\left(1 - \frac{1}{p_r}\right). \]

To je všeobecný vzorec pre Eulerovu funkciu.

9. Výpočty inverzných prvkov pomocou Eulerovej vety

9.1 Inverzný prvok čísla \( 11 \) modulo \( 100 \)

Príklad

Chceme nájsť

\[ \frac{1}{11} \pmod{100}. \]

Najprv spočítame Eulerovu funkciu:

\[ 100 = 2^2 \cdot 5^2, \]

preto

\[ \varphi(100) = 100\left(1 - \frac{1}{2}\right)\left(1 - \frac{1}{5}\right) = 100 \cdot \frac{1}{2} \cdot \frac{4}{5} = 40. \]

Podľa dôsledku Eulerovej vety platí

\[ \frac{1}{11} \equiv 11^{39} \pmod{100}. \]

Teraz vypočítame potrebné mocniny:

\[ 11^2 = 121 \equiv 21 \pmod{100}, \]
\[ 11^4 \equiv 21^2 = 441 \equiv 41 \pmod{100}, \]
\[ 11^8 \equiv 41^2 = 1681 \equiv 81 \pmod{100}, \]
\[ 11^{16} \equiv 81^2 = 6561 \equiv 61 \pmod{100}, \]
\[ 11^{32} \equiv 61^2 = 3721 \equiv 21 \pmod{100}. \]

Rozložíme exponent

\[ 39 = 32 + 4 + 2 + 1. \]

Teda

\[ 11^{39} = 11^{32} \cdot 11^4 \cdot 11^2 \cdot 11. \]

Dosadíme zvyšky:

\[ 11^{39} \equiv 21 \cdot 41 \cdot 21 \cdot 11 \pmod{100}. \]

Počítajme postupne:

\[ 21 \cdot 41 = 861 \equiv 61 \pmod{100}, \]
\[ 61 \cdot 21 = 1281 \equiv 81 \pmod{100}, \]
\[ 81 \cdot 11 = 891 \equiv 91 \pmod{100}. \]

Preto

\[ \frac{1}{11} \equiv 91 \pmod{100}. \]

Vysvetlenie príkladu

Kontrola:

\[ 11 \cdot 91 = 1001 \equiv 1 \pmod{100}. \]

9.2 Inverzný prvok čísla \( 17 \) modulo \( 100 \)

Príklad

Hľadáme

\[ \frac{1}{17} \pmod{100}. \]

Opäť platí

\[ \varphi(100) = 40, \]

teda

\[ \frac{1}{17} \equiv 17^{39} \pmod{100}. \]

Vypočítame mocniny:

\[ 17^2 = 289 \equiv 89 \pmod{100}, \]
\[ 17^4 \equiv 89^2 = 7921 \equiv 21 \pmod{100}, \]
\[ 17^8 \equiv 21^2 = 441 \equiv 41 \pmod{100}, \]
\[ 17^{16} \equiv 41^2 = 1681 \equiv 81 \pmod{100}, \]
\[ 17^{32} \equiv 81^2 = 6561 \equiv 61 \pmod{100}. \]

Znova použijeme rozklad

\[ 39 = 32 + 4 + 2 + 1. \]

Dostaneme

\[ 17^{39} \equiv 61 \cdot 21 \cdot 89 \cdot 17 \pmod{100}. \]

Postupne:

\[ 61 \cdot 21 = 1281 \equiv 81 \pmod{100}, \]
\[ 81 \cdot 89 = 7209 \equiv 9 \pmod{100}, \]
\[ 9 \cdot 17 = 153 \equiv 53 \pmod{100}. \]

Preto

\[ \frac{1}{17} \equiv 53 \pmod{100}. \]

Vysvetlenie príkladu

Kontrola:

\[ 17 \cdot 53 = 901 \equiv 1 \pmod{100}. \]

9.3 Inverzný prvok čísla \( 19 \) modulo \( 1000 \)

Príklad

Chceme nájsť

\[ \frac{1}{19} \pmod{1000}. \]

Najprv spočítame Eulerovu funkciu:

\[ 1000 = 2^3 \cdot 5^3, \]

preto

\[ \varphi(1000) = 1000\left(1 - \frac{1}{2}\right)\left(1 - \frac{1}{5}\right) = 1000 \cdot \frac{1}{2} \cdot \frac{4}{5} = 400. \]

Podľa dôsledku Eulerovej vety platí

\[ \frac{1}{19} \equiv 19^{399} \pmod{1000}. \]

Teraz použijeme opakované umocňovanie:

\[ 19^2 = 361 \equiv 361 \pmod{1000}, \]
\[ 19^4 \equiv 361^2 = 130321 \equiv 321 \pmod{1000}, \]
\[ 19^8 \equiv 321^2 = 103041 \equiv 41 \pmod{1000}, \]
\[ 19^{16} \equiv 41^2 = 1681 \equiv 681 \pmod{1000}, \]
\[ 19^{32} \equiv 681^2 = 463761 \equiv 761 \pmod{1000}, \]
\[ 19^{64} \equiv 761^2 = 579121 \equiv 121 \pmod{1000}, \]
\[ 19^{128} \equiv 121^2 = 14641 \equiv 641 \pmod{1000}, \]
\[ 19^{256} \equiv 641^2 = 410881 \equiv 881 \pmod{1000}. \]

Rozložíme exponent

\[ 399 = 256 + 128 + 8 + 4 + 2 + 1. \]

Teda

\[ 19^{399} \equiv 19^{256} \cdot 19^{128} \cdot 19^8 \cdot 19^4 \cdot 19^2 \cdot 19 \pmod{1000}, \]

čiže

\[ 19^{399} \equiv 881 \cdot 641 \cdot 41 \cdot 321 \cdot 361 \cdot 19 \pmod{1000}. \]

Počítajme postupne:

\[ 881 \cdot 641 = 564721 \equiv 721 \pmod{1000}, \]
\[ 721 \cdot 41 = 29561 \equiv 561 \pmod{1000}, \]
\[ 561 \cdot 321 = 180081 \equiv 81 \pmod{1000}, \]
\[ 81 \cdot 361 = 29241 \equiv 241 \pmod{1000}, \]
\[ 241 \cdot 19 = 4579 \equiv 579 \pmod{1000}. \]

Preto

\[ \frac{1}{19} \equiv 579 \pmod{1000}. \]

Vysvetlenie príkladu

Kontrola:

\[ 19 \cdot 579 = 11001 \equiv 1 \pmod{1000}. \]

9.4 Inverzný prvok čísla \( 7 \) modulo \( 99 \)

Príklad

Chceme určiť

\[ \frac{1}{7} \pmod{99}. \]

Najprv rozložíme číslo \( 99 \):

\[ 99 = 3^2 \cdot 11. \]

Preto

\[ \varphi(99) = 99\left(1 - \frac{1}{3}\right)\left(1 - \frac{1}{11}\right) = 99 \cdot \frac{2}{3} \cdot \frac{10}{11} = 60. \]

Podľa Eulerovej vety teda

\[ \frac{1}{7} \equiv 7^{59} \pmod{99}. \]

Vypočítame mocniny:

\[ 7^2 = 49 \equiv 49 \pmod{99}, \]
\[ 7^4 \equiv 49^2 = 2401 \equiv 25 \pmod{99}, \]
\[ 7^8 \equiv 25^2 = 625 \equiv 31 \pmod{99}, \]
\[ 7^{16} \equiv 31^2 = 961 \equiv 70 \pmod{99}, \]
\[ 7^{32} \equiv 70^2 = 4900 \equiv 49 \pmod{99}. \]

Rozklad exponentu:

\[ 59 = 32 + 16 + 8 + 2 + 1. \]

Preto

\[ 7^{59} \equiv 49 \cdot 70 \cdot 31 \cdot 49 \cdot 7 \pmod{99}. \]

Počítajme postupne:

\[ 49 \cdot 70 = 3430 \equiv 64 \pmod{99}, \]
\[ 64 \cdot 31 = 1984 \equiv 4 \pmod{99}, \]
\[ 4 \cdot 49 = 196 \equiv 97 \pmod{99}, \]
\[ 97 \cdot 7 = 679 \equiv 85 \pmod{99}. \]

Teda

\[ \frac{1}{7} \equiv 85 \pmod{99}. \]

Vysvetlenie príkladu

Kontrola:

\[ 7 \cdot 85 = 595 \equiv 1 \pmod{99}. \]

10. Záverečné zhrnutie

Pri násobení modulo \( m \) netvorí množina všetkých zvyškov \( \mathbb{Z}_m \) vo všeobecnosti grupu, pretože nie každý prvok má inverzný prvok.

Preto sa zavádza redukovaný zvyškový systém

\[ \mathbb{Z}_m^{*} = \{\, k;\ 1 \leq k < m \text{ a } \gcd(k, m) = 1 \,\}. \]

Táto množina obsahuje presne tie zvyšky, ktoré sú s \( m \) nesúdeliteľné, a pri násobení modulo \( m \) tvorí komutatívnu grupu.

Počet jej prvkov je Eulerova funkcia \( \varphi(m) \).

Ak je \( \gcd(a, m) = 1 \), potom číslo \( a \) má násobkový inverzný prvok modulo \( m \) a platí Eulerova veta

\[ a^{\varphi(m)} \equiv 1 \pmod{m}. \]

Z toho vyplýva veľmi užitočný dôsledok

\[ \frac{1}{a} \equiv a^{\varphi(m) - 1} \pmod{m}, \]

ktorý umožňuje počítať inverzné prvky pomocou mocnín modulo \( m \).

Najdôležitejšia myšlienka celej témy je táto: pri násobení modulo \( m \) sú „dobré“ práve tie zvyšky, ktoré sú s \( m \) nesúdeliteľné. Práve tie tvoria grupu a práve na nich funguje Eulerova veta.

Zhrnutie viet a dôkazov

Veta

Nech \( m \) je prirodzené číslo a nech \( a \) je celé číslo. Ak

\[ \gcd(a, m) = 1, \]

potom existuje také \( b \) z množiny \( \{1, 2, \dots, m - 1\} \), že

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Inými slovami: ak je \( a \) s modulom \( m \) nesúdeliteľné, potom má modulo \( m \) násobkový inverzný prvok.

Dôkaz

Z predpokladu \( \gcd(a, m) = 1 \) vieme podľa Bézoutovej vety, že existujú celé čísla \( x \) a \( y \) tak, že

\[ ax + my = 1. \]

To je veľmi silný vzťah. Hovorí, že číslo \( 1 \) vieme vyjadriť ako lineárnu kombináciu čísel \( a \) a \( m \).

Teraz číslo \( x \) vydelíme číslom \( m \) so zvyškom. Teda napíšeme

\[ x = qm + b, \]

kde \( b \) je zvyšok po delení \( x \) číslom \( m \). Preto platí

\[ b \in \{0, 1, 2, \dots, m - 1\}. \]

Dosadíme tento tvar za \( x \) do rovnosti \( ax + my = 1 \):

\[ a(qm + b) + my = 1. \]

Roztvorme zátvorku:

\[ aqm + ab + my = 1. \]

Vyberieme \( m \) pred zátvorku z členov, ktoré ho obsahujú:

\[ ab + m(aq + y) = 1. \]

Teraz prenesme pozornosť na člen \( ab \). Rovnosť hovorí, že rozdiel \( 1 - ab \) je násobkom čísla \( m \). To znamená, že číslo \( m \) delí rozdiel \( ab - 1 \). Teda

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Našli sme teda číslo \( b \), ktoré je inverzným prvkom k \( a \) modulo \( m \).

Ešte si všimnime, že \( b \) nemôže byť \( 0 \). Keby bolo \( b = 0 \), dostali by sme

\[ ab \equiv 0 \pmod{m}, \]

čo nemôže byť rovné \( 1 \) modulo \( m \). Preto naozaj platí

\[ b \in \{1, 2, \dots, m - 1\}. \]

Tým je veta dokázaná.


Veta

Pre každé prirodzené číslo \( m \) množina \( \mathbb{Z}_m^{*} \) s operáciou násobenia modulo \( m \) tvorí komutatívnu grupu.

Zapisujeme to ako

\[ (\mathbb{Z}_m^{*}, \cdot) \]

alebo presnejšie ako grupa pri násobení modulo \( m \).

Komutatívna grupa sa nazýva aj Abelova grupa.

Dôkaz

Treba overiť vlastnosti grupy jednu po druhej.

Asociativita

Asociativita násobenia modulo \( m \) vyplýva z asociativity obyčajného násobenia celých čísel. Keď násobíme tri prvky a potom berieme zvyšok modulo \( m \), nezáleží na tom, ako zátvorky rozložíme.

Teda pre všetky \( a, b, c \) platí

\[ (a \cdot b) \cdot c \equiv a \cdot (b \cdot c) \pmod{m}. \]

Komutatívnosť

Násobenie celých čísel je komutatívne, teda

\[ ab = ba. \]

Po prechode na zvyšky modulo \( m \) zostáva táto vlastnosť zachovaná:

\[ a \cdot b \equiv b \cdot a \pmod{m}. \]

Neutrálny prvok

Neutrálnym prvkom je číslo \( 1 \), pretože pre každý prvok \( a \) z množiny \( \mathbb{Z}_m^{*} \) platí

\[ a \cdot 1 \equiv 1 \cdot a \equiv a \pmod{m}. \]

Zároveň číslo \( 1 \) patrí do \( \mathbb{Z}_m^{*} \), lebo \( \gcd(1, m) = 1 \).

Inverzný prvok

Nech \( a \in \mathbb{Z}_m^{*} \). To znamená, že \( \gcd(a, m) = 1 \).

Podľa predchádzajúcej vety potom existuje \( b \) také, že

\[ ab \equiv 1 \pmod{m}. \]

Teda \( b \) je inverzný prvok k \( a \) modulo \( m \).

Navyše z rovnosti

\[ ab + mt = 1 \]

pre nejaké celé číslo \( t \) vidíme, že každý spoločný deliteľ čísel \( b \) a \( m \) by musel deliť aj pravú stranu, teda číslo \( 1 \). Preto

\[ \gcd(b, m) = 1, \]

čiže aj \( b \) patrí do \( \mathbb{Z}_m^{*} \).

Tým je ukázané, že každý prvok má inverzný prvok v tej istej množine.

Všetky podmienky grupy sú splnené, a preto \( (\mathbb{Z}_m^{*}, \cdot) \) tvorí komutatívnu grupu.


Veta

Nech \( m \) je prirodzené číslo a nech \( a \) je celé číslo také, že

\[ \gcd(a, m) = 1. \]

Potom platí

\[ a^{\varphi(m)} \equiv 1 \pmod{m}. \]

To je Eulerova veta.

Dôkaz

Nech

\[ \mathbb{Z}_m^{*} = \{a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)}\}. \]

To znamená, že \( a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)} \) sú všetky zvyšky modulo \( m \), ktoré sú s \( m \) nesúdeliteľné.

Teraz vezmime pevné číslo \( a \) také, že

\[ \gcd(a, m) = 1. \]

Pozrime sa na prvky

\[ aa_1, aa_2, \dots, aa_{\varphi(m)}, \]

pričom všetko chápeme modulo \( m \).

Najprv ukážeme, že tieto nové prvky sú navzájom rôzne. Predpokladajme, že pre nejaké indexy \( i \) a \( j \) platí

\[ aa_i \equiv aa_j \pmod{m}. \]

Keďže \( \gcd(a, m) = 1 \), číslo \( a \) má modulo \( m \) inverzný prvok. Označme ho \( a^{-1} \).

Vynásobme obe strany kongruencie zľava týmto inverzným prvkom:

\[ a^{-1} \cdot (aa_i) \equiv a^{-1} \cdot (aa_j) \pmod{m}. \]

Použijeme asociativitu:

\[ (a^{-1}a)a_i \equiv (a^{-1}a)a_j \pmod{m}. \]

Keďže \( a^{-1}a \equiv 1 \pmod{m} \), dostaneme

\[ 1 \cdot a_i \equiv 1 \cdot a_j \pmod{m}, \]

teda

\[ a_i \equiv a_j \pmod{m}. \]

Ale prvky \( a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)} \) boli všetky rôzne. Preto z toho vyplýva, že aj prvky

\[ aa_1, aa_2, \dots, aa_{\varphi(m)} \]

sú všetky navzájom rôzne modulo \( m \).

Ďalej si všimnime, že každý prvok \( aa_i \) je opäť nesúdeliteľný s \( m \), lebo súčin dvoch čísel nesúdeliteľných s \( m \) je opäť nesúdeliteľný s \( m \).

Máme teda \( \varphi(m) \) rôznych prvkov, ktoré všetky patria do \( \mathbb{Z}_m^{*} \).

Ale \( \mathbb{Z}_m^{*} \) má práve \( \varphi(m) \) prvkov. Preto množina

\[ \{aa_1, aa_2, \dots, aa_{\varphi(m)}\} \]

musí byť tá istá množina ako

\[ \{a_1, a_2, \dots, a_{\varphi(m)}\}, \]

len v inom poradí.

Keďže ide o tie isté prvky v inom poradí, ich súčin je modulo \( m \) rovnaký. Teda

\[ (aa_1)(aa_2)\cdots(aa_{\varphi(m)}) \equiv a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)} \pmod{m}. \]

Na ľavej strane sa číslo \( a \) vyskytuje \( \varphi(m) \)-krát, takže môžeme napísať

\[ a^{\varphi(m)} \cdot (a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)}) \equiv a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)} \pmod{m}. \]

Označme si

\[ A = a_1a_2\cdots a_{\varphi(m)}. \]

Potom dostaneme

\[ a^{\varphi(m)} \cdot A \equiv A \pmod{m}. \]

Teraz ukážeme, prečo môžeme faktor \( A \) skrátiť. Každý prvok \( a_i \) je nesúdeliteľný s \( m \). Preto aj ich súčin \( A \) je nesúdeliteľný s \( m \). To znamená, že \( A \) má modulo \( m \) inverzný prvok.

Môžeme teda obe strany kongruencie vynásobiť inverzným prvkom k \( A \) a dostaneme

\[ a^{\varphi(m)} \equiv 1 \pmod{m}. \]

Tým je Eulerova veta dokázaná.


Veta

Nech

\[ m = p_1^{k_1} \cdot p_2^{k_2}, \]

kde \( p_1 \) a \( p_2 \) sú rôzne prvočísla.

Potom platí

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1}\right)\left(1 - \frac{1}{p_2}\right). \]
Dôkaz

Počet čísel z \( \{0, 1, \dots, m - 1\} \), ktoré sú deliteľné \( p_1 \), je

\[ \frac{m}{p_1}. \]

Počet čísel deliteľných \( p_2 \) je

\[ \frac{m}{p_2}. \]

Čísla deliteľné oboma prvočíslami sú deliteľné súčinom \( p_1p_2 \), a tých je

\[ \frac{m}{p_1p_2}. \]

Preto počet čísel, ktoré nie sú nesúdeliteľné s \( m \), je

\[ \frac{m}{p_1} + \frac{m}{p_2} - \frac{m}{p_1p_2}. \]

Počet čísel nesúdeliteľných s \( m \) teda dostaneme odčítaním od celkového počtu \( m \):

\[ \varphi(m) = m - \frac{m}{p_1} - \frac{m}{p_2} + \frac{m}{p_1p_2}. \]

Vytkneme \( m \):

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1} - \frac{1}{p_2} + \frac{1}{p_1p_2}\right). \]

Tento výraz sa rozkladá na

\[ \varphi(m) = m\left(1 - \frac{1}{p_1}\right)\left(1 - \frac{1}{p_2}\right). \]

Tým je dôkaz hotový.