Integrovanie niektorých racionálnych funkcií
Racionálna funkcia je funkcia tvaru
kde \(P(x)\) a \(Q(x)\) sú polynómy.
Pri integrovaní racionálnych funkcií sa po algebraických úpravách a prípadnom rozklade na parciálne zlomky stále objavujú tie isté základné tvary. Nad reálnymi číslami sú dôležité najmä dva druhy faktorov v menovateli:
a
Prvý je mocnina lineárneho faktora. Druhý je mocnina kvadratického faktora, ktorý nemá reálne korene.
Práve z týchto dvoch situácií vznikne nasledujúcich osem typov.
I. typ — mocnina lineárneho faktora
Základný tvar typu I
kde
Toto je základný typ pre lineárny faktor.
Musíme rozlišovať dve situácie.
Prípad \(k=1\)
Máme
Použijeme substitúciu
Potom
Integrál sa zmení na
Použijeme vzorec
Výsledok pri \(k=1\)
Preto
Logaritmus sa objaví presne preto, že exponent menovateľa je \(1\), čiže po prepísaní mocninou máme \(t^{-1}\).
Prípad \(k>1\)
Máme
Opäť
Dostaneme
Použijeme mocninový vzorec
Tu
takže
Dostaneme
Výsledok pri \(k>1\)
Po návrate:
Často je prehľadnejší zápis
Typ I teda máme kompletne vyriešený.
II. typ — súčet štvorcov
Základný tvar typu II
Toto je základný „arkustangensový“ integrál.
Vzorec typu II
Výsledkom bude
pre \(a>0\).
Dôležité je pochopiť, prečo.
Poznáme základný vzorec
Preto chceme výraz
upraviť tak, aby sa objavilo
Vytkneme \(a^2\):
Teda
Integrál je
Položíme
Potom
a
Takže
A teda
Typ II je veľmi dôležitý, pretože naň sa bude odvolávať typ III.
III. typ — všeobecný kvadratický menovateľ
Základný tvar typu III
Tu máme všeobecný kvadratický polynóm bez reálnych koreňov.
Cieľom je previesť ho na typ II.
Kľúčom je doplnenie na štvorec.
Máme
Vieme, že
Preto
Teda
Pretože
platí
a teda
Môžeme preto zaviesť
Potom
Menovateľ má tvar
Položíme
Keďže ide iba o posunutie o konštantu,
Integrál sa zmení na
A toto už je presne typ II.
Preto
Vzorec typu III
Po návrate
Redukcia typu III na typ II
Podstatné teda nie je naučiť sa tento obrovský výsledok naspamäť.
Podstatné je vedieť:
Typický príklad
Doplnenie na štvorec
Doplníme štvorec:
Teda
Položíme
Dostaneme
Tu
Preto podľa typu II
IV. typ — lineárny čitateľ
Základný tvar typu IV
Tu máme v čitateli lineárny polynóm.
Vyrob deriváciu menovateľa
Najdôležitejšia myšlienka je:
v čitateli sa pokúsime vyrobiť deriváciu menovateľa.
Menovateľ je
Jeho derivácia je
Čitateľ je
Chceme ho preto prepísať pomocou \(2x+p\).
Platí
Naozaj:
takže
Integrál teda rozdelíme:
Prvý integrál má tvar
Preto
Pri našom prípade \(D<0\) a vedúcom koeficiente \(1\) je pritom
takže môžeme písať aj bez absolútnej hodnoty.
Druhý integrál je presne typ III.
Teda
Rozklad typu IV
Presnejšie
A posledný integrál už nanovo nerátame — použijeme výsledok typu III.
Príklad
Rozklad čitateľa na deriváciu menovateľa
Derivácia menovateľa je
Čitateľ upravíme:
Preto
Prvá časť je
Druhá časť je typ III.
Pre
dostávame
Celý výsledok:
V. typ — derivácia výrazu v menovateli
Základný tvar typu V
Predpokladáme \(a>0\) a celé \(k\geq1\).
Tento typ je veľmi jednoduchý vďaka substitúcii
Derivácia je
Teda
Dostávame
Znovu máme dva prípady.
Pre \(k=1\)
Výsledok pri \(k=1\)
Keďže
môžeme písať
Pre \(k>1\)
Výsledok pri \(k>1\)
Teda
Alebo ekvivalentne
Tento typ si treba pamätať hlavne preto, že sa bude používať v typoch VI a VIII.
VI. typ — mocnina súčtu štvorcov
Základný tvar typu VI
Predpokladáme \(a>0\) a celé \(k\geq1\).
Toto je podstatne zaujímavejší prípad.
Pre
už nič nové nerátame:
čo je typ II.
Teda
Problém nastane pri
Prečo tu nestačí priama substitúcia
Tu nemôžeme jednoducho položiť
pretože by sme potrebovali v čitateli faktor \(x\,dx\), ktorý tam nemáme.
Preto sa odvodí rekurentný vzorec.
Rekurentný znamená, že integrál s exponentom \(k\) vyjadríme pomocou integrálu s exponentom \(k-1\).
Teda
A potom
atď., až skončíme pri
ktorý už poznáme ako typ II.
Odvodenie rekurencie
Máme
Použijeme identitu
Teda
Dosadíme:
Rozdelíme:
V prvom integráli skrátime jednu mocninu:
Druhý integrál upravíme ako
A tu použijeme per partes.
Položíme
Druhá časť je
A tento integrál už poznáme z typu V.
Pre \(k>1\)
Použijeme
Rekurentný vzorec typu VI
Po dosadení a úprave dostaneme rekurentný vzorec
Toto je hlavný výsledok typu VI.
Ako sa rekurencia používa
Výpočet \(I_2\) pomocou \(I_1\)
Napríklad
Dosadíme \(k=2\):
Ale
Preto
Ak by sme potrebovali \(I_3\), vyjadríme ho pomocou \(I_2\). Nie je potrebné celé odvodenie robiť odznova.
VII. typ — mocnina kvadratického menovateľa
Základný tvar typu VII
Tento typ je vlastne všeobecnejšia verzia VI.
Cieľ je premeniť ho na typ VI.
Znova doplníme štvorec:
Položíme
a
Potom
Menovateľ sa zmení na
Teda
A pravá strana je presne typ VI.
Redukcia typu VII na typ VI
Takže:
Nič nové sa už neodvodzuje.
VIII. typ — lineárny čitateľ a mocnina menovateľa
Základný tvar typu VIII
Toto je najvšeobecnejší z týchto ôsmich typov.
A zároveň je pekný tým, že sa už vlastne nerieši nič nové.
Prevedieme ho na typ V a typ VI.
Najprv doplníme štvorec v menovateli:
kde
Položíme
Potom
a
Čitateľ
prepíšeme pomocou \(t\):
Celý integrál preto dostane tvar
Rozdelíme ho:
A teraz je pointa celej kapitoly:
Prvý integrál
je typ V.
Druhý integrál
je typ VI.
Redukcia typu VIII na typy V a VI
Takže typ VIII už nič nové neobsahuje:
A práve preto tam už výpočet nemusí byť dokončený. Keď sa dostaneme do tohto bodu, matematicky sme problém vyriešili — zvyšok sú už známe predchádzajúce typy.
Ako spolu všetkých osem typov súvisí
Celá štruktúra je v skutočnosti veľmi logická:
| Typ | Integrál | Na čo sa redukuje |
|---|---|---|
| I | \(\displaystyle \frac{A}{(x-l)^k}\) | priamo mocninový integrál alebo \(\ln\) |
| II | \(\displaystyle \frac1{x^2+a^2}\) | priamo \(\arctan\) |
| III | \(\displaystyle \frac1{x^2+px+q}\) | na II |
| IV | \(\displaystyle \frac{Mx+N}{x^2+px+q}\) | logaritmus + III |
| V | \(\displaystyle \frac{x}{(x^2+a^2)^k}\) | jednoduchá substitúcia |
| VI | \(\displaystyle \frac1{(x^2+a^2)^k}\) | rekurencia, využíva V a končí pri II |
| VII | \(\displaystyle \frac1{(x^2+px+q)^k}\) | na VI |
| VIII | \(\displaystyle \frac{Mx+N}{(x^2+px+q)^k}\) | na V + VI |
Osem typov tvorí hierarchiu
A toto je podľa mňa najdôležitejšie pochopiť. Profesor v skutočnosti nevytvoril osem úplne nezávislých vzorcov. Vytvoril hierarchiu, kde sa čoraz všeobecnejšie prípady redukujú na tie jednoduchšie.
Najvyšší, VIII. typ, sa rozbije na V a VI. VI sa rekurenciou znižuje až na II. VII sa mení na VI. IV sa rozbije na logaritmus a III. III sa mení na II.
Takže pod tým všetkým je v skutočnosti len niekoľko základných mechanizmov: substitúcia, doplnenie na štvorec, derivácia menovateľa, logaritmus, arctan a rekurencia. To je omnoho príjemnejšie než predstava „osem brutálnych vzorcov naspamäť“.